Elladdan

Rozdelila si ma, rozpoltila navždy.
Na dve časti je i z mojich údov každý.
Predsa s kľudom nazvať smeli
ma nedeleným, hoc Tvoje hrdlo volá,
že len spola som Tvoj a svoj zas len spola.
Lež všetko čo mám, aj tak už Tebe patrí.
A i ten môj pol, ktorý Ti lásku zjatril,
Tvoj je a tak Tvoj som celý.

Lež nedovolí srdce zvať ľúbosť lichvou
aj keby od nej to srdce navždy stíchlo,
keď mi doň vráža kopije.
Hoc dá bolesť len, a i z nej úrok pýta,
vďačne jej splácam by už raz bola sýta.
Nech myslia si múdri o mne, že som hlúpy.
Shylok som? Že čím drahšie ľúbosť kúpim,
tým drahšia ľúbosť viac mi je.

Ty smädnému si voda, mrznúcemu oheň.
Hladnému si chlieb, životu plod i koreň.
Skrýva Ťa kvet. Skrýš si kvetu.
Rozdelila si ma, rozpoltila navždy.
Na dve časti je z mojich údov každý
a predsa vďačný jej splácam zábezpeku
kým sype soľ do rán, radosť do náreku,
plačlivý tón do sonetu.

Lež nedovolí srdce zvať ľúbosť lichvou
aj keby od nej to srdce navždy stíchlo,
pretože viem, vždy som vedel,
že jedno je srdce, ľúbosť v ňom i vôľa.
Nie som teda spola Tvoj a svoj zas spola,
keď to čo mám - smiech s plačom, bohatstvo s biedou
tebe patria a tak celý som len s tebou,
a tým celý som len v Tebe.